|
|
|
Stopy po dobývaní medených rúd sú známe zo staršej doby bronzovej (2000-1700 r. pr. n. l.). Množstvo pracovných eneolitických kameňomlatov zo Španej Doliny (presnejšie z Pieskov) poukazuje na to, že medená ruda sa intenzívne dolovala už v tomto období a baníctvo v tejto oblasti bolo na pomerne vysokej úrovni. Analýza medených artefaktov z obdobia 2350-1200 r. pr. n. l., nájdených v strednej Európe dokazuje, že boli z medi z karpatskej oblasti. Predpokladá sa, že baníctvom v tejto oblasti sa zaoberali aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Iné zdroje kladú začiatky baníckej činnosti do r. 1006, a to do severnej starohorskej oblasti - Haliar. Spočiatku ťažba obmedzovala na oxidačné a horné cementačné vrstvy. V 12. a 13. storočí sa ťažila najmä železná ruda z gosanu sideritových žíl, menej meď a striebro. V polovici 14. storočia sa prechádza výlučne na podzemnú ťažbu.
Obdobie maximálneho rozvoja ťažby medenej rudy s vysokým obsahom Ag, pre ktorý mala ruda mimoriadnu cenu,
bolo v r. 1496 - 1546. Začalo sa r. 1494 hĺbením hlavnej ťažobnej šachty Ferdinand a pretrvávalo aj v 16.
a v prvej polovici 17. stor.. Ťažilo sa na dvoch hlavných žilách - Haliarovej a Pfeifferovej.
Najhlbšia šachta bola Ludvik, ktorá dosiahla hĺbku okolo 400 m. V 16. storočí banskobystrický mediarsky podnik
(thurzovsko - fuggerovská spoločnosť), závislý hlavne od ložiska Špania Dolina - Staré Hory, bol najväčším producenzom medi na svete.
Z Uhorska sa do konca 15.stročia väčšina vyťaženej medi vyvážala do Benátok, ďalej do Gdaňska, Vratislavi, do Pomoranska a Flandier.
Tajomstvo výroby medi s jej menším obsahom v rude priniesol do tejto oblasti koncom 15. storočia krakovský mešťan Ján Thurzo. Spolu s augsburskými Fuggerovcami vytvorili roku 1494 v tom čase grandióznu obchodnú a podnikateľskú spoločnosť "Ungarische Handel". V priebehu prvej polovice 16. st. ovládajú všetky trhy s meďou. Ako vedľajší produkt pri zhutňovaní medi sa získalo striebro. Fuggerovci získali zo špaňodolinskej a ľubietovskej rudy 115 tisíc kg Ag. V období rokov 1494 - 1648 sa vyťažilo z ložísk na strednom Slovensku 146 023 t medi.
S prácou spoločnosti nebola spokojná šlachta, meštiactvo ani robotníctvo. V roku 1525 - 1526 došlo k všeobecnému povstaniu banského robotníctva na čele so špaňodolinskými baníkmi a následnému útoku na Banskú Bystricu i k drancovaní baní. V roku 1545 Anton Fugger definitívne vypovedal nájom banského podniku. Ťažba medi (i keď bola v tých rokoch ešte pomerne vysoká) začala pomaly upadať v dôsledku mnohých vtedajšich okolností : bane po Fuggerovcov boli znedbané, málo skúseností s ťažbou ďalšieho majitela, malý kapitál, prílev lacnej americkej medi a striebra, vojny s Turkami, mnoho povstaní nespokojných baníkov …
Bane boli niekoľkokrát zničené, zatopené, dreva na pálenie uhlia na okolí nebolo. V 20. rokoch 17. storočia zaplavila európske trhy japonská meď. I keď v podniku sa robili veľké investície, nepodarilo sa urobiť bane aktívnymi. Dobývajú sa stále hlavne staré rudné žily. V polovici 18. storočia význam baní veľmi poklesol a v druhej polovici 19. storočia je ťažba v špaňodolinských baniach iba 50 - 70 t medi ročne spolu s 200 - 250 kg striebra. Na začiatku 20. st. ťažba celkom zanikla.
V pol. 20 storočia boli pokusy o obnovenie ťažby medených rúd v okolí Španej Doliny. Určité, znovu objavené časti žíl, sa vyťažili v 60-tych rokoch. Od roku 1964 sa povrchovo ťažili staré haldy z doliny Richtárová a z ložiska Piesky, ktoré predstavovali priemyselnú akumuláciu medených rúd. Rudnina sa vozila dopravným prekopom do úpravne v Španej Doline. Spracovanie háld bolo zastavené postupne v roku 1986. Priebežne s ťažbou háld sa uskutočnilo niekoľko etáp geologického prieskumu, pozostatky ktorého je možné nájsť na lokalite Piesky. Ako dôsledok ťažby háld v 60-tych rokoch sa v roku 2000 začalo s rekultiváciou odvalov na Pieskoch.
O mohutnosti ťažby medených a strieborných rúd v celej banskej oblasti svedčí fakt, že v priebehu niekoľkostoročnej ťažby bolo vyhĺbených celkom 8 šácht, ktoré sú dnes už všetky zavalené. Z geografického hľadiska boli rozmiestnené po celej banskej oblasti. V katastri Španej Doliny boli štyri šachty (Mária, Ferdinand, Maxmilián a Ludovika), na Pieskoch šachta František, v Richtárovej šachta Terézia, v Polkanovej v Zelenej doline šachta Obernauer a na Starých Horách šachta Haliar. Najväčšiu hĺbku dosiahla šachta Ludovik, takmer 400 m.
K ďalším tvarom reliéfu v banskej oblasti, ktoré podľa ich charakteru priraďujeme k antropogénnemu suterénu, patrí niekoľko desiatok starých opustených, väčšinou zavalených štôlní, po ktorých v teréne ostali pre ne také typické koridory alebo terénne zárezy. Z niektorých zárezov v súčasnosti už zavalených štôlní vyteká voda. Zachované ústia štôlní zriedkavé. Celková dĺžka ťažoných, sledných a dedičných štôlní v banskej oblasti Špania Dolina - Staré Hory je 70 km. Samozrejme veľká časť je neprístupná alebo zavalená.
Ďalšou antropogénnou formou reliéfu montánneho pôvodu, ktorú v banskej oblasti nachádzame, sú pingy. Pingy sú kruhovité alebo elipsovité, lievikovité priehlbiny na zemskom povrchu, ktoré vznikli poklesom nadložných hornín do vyťažených podzemných priestorov.
Reliéfovo aj krajinársky najvýznamnejšiu montánnu formu v prírodnom prostredí banskej oblasti reprezentujú odvaly. Zo všetkých foriem reliéfu zaberajú najväčšiu plochu, dosahujú najväčšiu výšku a spôsobujú najvýraznejšie zmeny v konfigurácii terénu. Aj po stáročiach ich existencie sú zo všetkých montánnych foriem reliéfu v teréne najlepšie identifikovateľné.
Z funkčného hľadiska môžeme tiež odvaly rozdeliť na :
Odvaly šachty Maxmilián svojou kubatúrou 405 510 m3 sú absolútne najväčším odvalom
v celej banskej oblasti Špania Dolina - Staré Hory. Vznikli postupne v priebehu niekoľkých storočí hbinným
dolovaním na historickom špaňodolinskom ložisku.
Celkový objem odvalov v celej banskej oblasti je asi 1 400 000 m3 !